Posledné dni v Indii som teda strávil, možno trochu neočakávane, na úplnom juhu v štáte Tamil Nadu. Tieto 4 dni nakoniec boli všetko čo zostalo z mojich veľkých cestovateľských indicko-nepálskych plánov. Je pravda, že som pár vecí stihol precestovať počas pobytu v Punjabe a v Dillí, ale to boli maximálne 3 dňové cesty po okolitých štátov, kde všetko muselo vyjsť presne, lebo inak by som sa nestihol vrátiť do práce. Ale ako som povedal, neľutoval som to vôbec a som rád, že to takto vyšlo. Nejako sa mi viac zapáčilo spoznať život skutočných ľudí a atmosféru miest, ako cestovať a vidieť turistické atrakcie.
Rozdiel medzi severom a juhom Indie je obrovský a mne pripomína trochu rozdiel medzi severom a juhom Európy. Rozpráva sa tu rozdielnym jazykom, jedlo je rozdielne, krajina vyzerá ináč, počasie je iné, architektúra je iná. Až ma trochu zaskočilo, či som stále v Indii a či sa teda môžem správať rovnako ako na severe, alebo je tu niečo ináč. A tu som si uvedomil, že India je neskutočne rôznorodá a pravdepodobne to, čo ju drží pokope je hinduizmus a celý spoločenský systém, ktorý s ním ide ruka v ruka. Aj keby sa India rozdelila na viaceré štáty (koniec koncov, to sa stalo a vznikol Pakistan a Bangladeš, ale tam práve hinduizmus nie je a štáty sú postavené na isláme), stále by tieto štáty inklinovali k sebe, na základe rovnakej kultúry. Tak ako v Európe. Huntington má v tomto pravdu.
Cesta vo vlaku bola celkom veselá a myslím, že môžem povedať, že som si ju užil. Prvá noc bola ešte pekná zima, ale potom sa klíma postupne menila a už večer a počas druhej noci bolo horúco. Ja som si čas krátil pozeraním sa z okna a chutnaním rôznych špecialít, ktoré v jednom kuse ponúkali predavači. Najväčší šok vo vlaku prišiel, keď som dojedol večeru a chcel som sa zbaviť plastových táciek a odpadu. Koše samozrejme neexistujú, tak som to dal po posteľ. Na to na mňa môj sused začal kričať, nech to okamžite vyhodím, lebo prídu krysy. Tak som chtiac-nechtiac musel zahrať na indickú strunu a všetko som to pekne vyhodil priamo z okna. India...
Chennaiu som sa trochu obával, pretože som počul, že je to mesto chaotické a škaredé ešte aj na indické pomery. Bol som teda rád, že som bol dohodnutý s jedným miestnym couchsurferom. A mal som šťastie, pretože to bol super týpek. Ukázal mi jeho štvrť, išli sme k moru, predstavil ma jeho kamošom. Musím povedať, že ten jeden krátky deň v Chennaii som si fakt užil a milo ma prekvapil. Potom som sa vydal smerom na juh. Posledný deň v Indii sa začal práve tu a prebiehal približne takto:
Z Indie som tak odchádzal po presne 5 mesiacoch a nakoniec to bolo vo veľmi dobrej nálade. Prispelo k tomu hlavne posledných pár dní, keď som najskôr ešte v Dillí išiel do mesta Varanasy, kde sa mi veľmi páčilo. No a tých pár dní v Tamil Nadu boli skvelé, výborné počasie, ľudia, príroda. Juh Indie mi pripadal taký viac pokojný, ľudia sa akoby viac usmievali, kultúra nebola taká striktná ako na severe. Jednoducho, tak ako preferujem juh Európy, tak sa mi viac páčil juh Indie!
Rozdiel medzi severom a juhom Indie je obrovský a mne pripomína trochu rozdiel medzi severom a juhom Európy. Rozpráva sa tu rozdielnym jazykom, jedlo je rozdielne, krajina vyzerá ináč, počasie je iné, architektúra je iná. Až ma trochu zaskočilo, či som stále v Indii a či sa teda môžem správať rovnako ako na severe, alebo je tu niečo ináč. A tu som si uvedomil, že India je neskutočne rôznorodá a pravdepodobne to, čo ju drží pokope je hinduizmus a celý spoločenský systém, ktorý s ním ide ruka v ruka. Aj keby sa India rozdelila na viaceré štáty (koniec koncov, to sa stalo a vznikol Pakistan a Bangladeš, ale tam práve hinduizmus nie je a štáty sú postavené na isláme), stále by tieto štáty inklinovali k sebe, na základe rovnakej kultúry. Tak ako v Európe. Huntington má v tomto pravdu.
Cesta vo vlaku bola celkom veselá a myslím, že môžem povedať, že som si ju užil. Prvá noc bola ešte pekná zima, ale potom sa klíma postupne menila a už večer a počas druhej noci bolo horúco. Ja som si čas krátil pozeraním sa z okna a chutnaním rôznych špecialít, ktoré v jednom kuse ponúkali predavači. Najväčší šok vo vlaku prišiel, keď som dojedol večeru a chcel som sa zbaviť plastových táciek a odpadu. Koše samozrejme neexistujú, tak som to dal po posteľ. Na to na mňa môj sused začal kričať, nech to okamžite vyhodím, lebo prídu krysy. Tak som chtiac-nechtiac musel zahrať na indickú strunu a všetko som to pekne vyhodil priamo z okna. India...
Chennaiu som sa trochu obával, pretože som počul, že je to mesto chaotické a škaredé ešte aj na indické pomery. Bol som teda rád, že som bol dohodnutý s jedným miestnym couchsurferom. A mal som šťastie, pretože to bol super týpek. Ukázal mi jeho štvrť, išli sme k moru, predstavil ma jeho kamošom. Musím povedať, že ten jeden krátky deň v Chennaii som si fakt užil a milo ma prekvapil. Potom som sa vydal smerom na juh. Posledný deň v Indii sa začal práve tu a prebiehal približne takto:
Dnes ráno som sa zobudil v slamenom dome u Tamílcov v dedinke Auroville, v štáte Tamil Nadu. Jedná sa o spirituálno-alternatívny projekt medzinárodného mesta, ktorý založil ashram (niečo ako škola, ale v širšom ponímaní) z Pondichery. Je pomerne zložité vysvetliť o čo sa jedná a keďže som tam strávil iba deň, tak som do toho veľmi nestihol preniknúť, ale bola tam výborná atmosféra.
O 7.00 som nasadol na bicykel a prepravil sa 10km do Pondichery, kde som musel vrátiť bicykel. Bicyklovať sa po hlavnej indickej ceste je celkom sranda, môžem vás ubezpečiť.
Pondichery je bývalá francúzska kolónia a staré mesto má stále stredomorský look. Indovia sa tam dokonca cudzincom prihovárajú po francúzsky, čo je veľmi milá zmena. Milá preto, lebo vedia väčšinou aj po anglicky, čo využívam viac (-: Trochu som si pojazdil po mestečku, popri pláži a potom zobral autobus do Chennaiu.
Cestoval som 4 hodiny popri východnom pobreží a krajina je tu fascinujúca. Vyzerá to tu na juhu fakt exoticky, samé palmy, kokosy, ľudia nosia na sebe divné veci, pri tom sa usmievajú oveľa častejšie ako sa severe. Cestou do Chennaia som inak minul dedinku Mahabalipuram, kde som bol deň pred tým a kde bolo tiež super. Mali tam napr. nejaké 1300 ročné chrámy. Riadny brutál, také my asi nemáme.
No a tak som došiel do Chennaia, vyzdvihol si môj obrovský batoh, ktorý som nechal u kamoša a vybral som sa (spolu s ním) na letisko. Cesta bola tiež typicky indická – najskôr rikša, potom bus a nakoniec vlak.
(rickyhoblog.blogspot.com, 4.2.2011)
Z Indie som tak odchádzal po presne 5 mesiacoch a nakoniec to bolo vo veľmi dobrej nálade. Prispelo k tomu hlavne posledných pár dní, keď som najskôr ešte v Dillí išiel do mesta Varanasy, kde sa mi veľmi páčilo. No a tých pár dní v Tamil Nadu boli skvelé, výborné počasie, ľudia, príroda. Juh Indie mi pripadal taký viac pokojný, ľudia sa akoby viac usmievali, kultúra nebola taká striktná ako na severe. Jednoducho, tak ako preferujem juh Európy, tak sa mi viac páčil juh Indie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára