Ľudské práva

Ako to je teda s tými ľudskými právami? Volať po dodržiavaní ľudských práv je u nás v Európe módnym trendom a väčšinou sa nijako nezamýšľame nad tým, či sú tieto požiadavky oprávnené a skutočne univerzálne. V Číne sa však pojem „ľudské práva“ vníma ináč. V Číne je to niečo, čo vláda dá svojim obyvateľom, keď príde ten správny čas. Prevláda tu potom všeobecné znechutenie, že Západ nechce pochopiť, že Číňania ešte na ľudské práva nie sú pripravení.

Je možno ľahko pochopiteľné, že ľudia v Číne neradi počúvajú, ak im niekto zvonku rozpráva do štátu. Z tohto pohľadu musíme pochopiť, že Čína podobné jednostranné kritiky „ľudských práv“ nikdy nebude brať vážne, ale bude naďalej pokračovať svojim tempom. V Číne je dlhodobá tradícia vnútorného vývoju, preto je pravdepodobné, že vývoj na poli ľudských práv v Číne nebude odrážať zahraničnú kritiku, ale skôr domáci vývoj. A ten smeruje k tomu, že ľudia žiadajú viac práv. Základná otázka pri problematike ľudských práv v Číne je pri tom fakt, či ich zavedenie nepovedie k spomaleniu ekonomického rozvoja. Či chceme, alebo nie, musíme uznať, že Čína v posledných rokoch rastie úžasnou rýchlosťou. Aj vďaka tomuto rastu sa má dnes nepochybne mnoho ľudí v Číne lepšie ako v minulosti. A tento rast bol a je možný aj preto, aké politiky vláda robí. Z tohto pohľadu sa preto môže javiť rozumne argument, že každá akcia, ktorá bude smerovať proti vláde by mala za následok spomalenie rastu, a teda aj pribrzdenie celého procesu boja s chudobou. Má teda čínska vláda pravdu, keď hovorí, že ľudské práva musia byť podmienené ekonomickému pokroku?

Mám na túto otázku vysvetlenie. Napriek tomu, že štatistiky by mohli hovoriť v prospech vládnej politiky, občas sú to podľa môjho názoru detaily, ktoré rozhodujú. A jeden z detailov je istota. V Číne istota neexistuje. Proti každému môže byť kedykoľvek nájdené množstvo dôvodov, prečo môže byť zatknutý a možno aj odsúdený. To je možné, pretože obrovské množstvo pravidiel je prakticky nemožné, a často nerozumné, dodržiavať – väčšinou to však nikomu nijako nevadí. Ak sa však stanete nepohodlným, nie je pravdpodobne žiadny problém niečo nájsť.

Je to teda istota, ktorá robí rozdiel, je to istota, pre ktorú sú ľudské práva a vláda zákonu dôležitá. Je dobré, keď si je človek istý, či robí niečo zlé, alebo nie, a teda či bude, alebo nebude za to potrestaný. V Číne to však takto nie je, tu istota neexistuje. Zatiaľ tu existuje iba bohatstvo, ktoré mnoho ľudí dosiahlo rôznymi kovbojskými praktikami a ich obrana nie je zákon, ale to, že sa správajú konformne s vládnou politikou.
Stalo sa obľúbenou témou vyjadrovať sa k budúcemu čínskemu vývoju. Mnohí ľudia tvrdia, že súčasný statický politický systém nemôže udržať krok s rýchlo rastúcou otvorenou ekonomikou. Na druhej strane však mnoho ľudí tvrdí, že komunistická strana má moc plne pod kontrolou a je schopná kontrolovať štát aj v budúcnosti. Ako to už býva, predpovedať budúcnosť nie je jednoduché. Momentálne to z môjho pohľadu na žiadnu zmenu nevyzerá. Avšak, nemali by sme zabudnúť, že u nás to v lete 1989 tiež tak nevyzeralo. Nakoniec, aj Čína bola v roku 1989 na pokraji revolúcii, ktorá nakoniec bola potlačená dosť násilne. Dnes to vyzerá tak, že mnohí Číňania proste politiku nesledujú, vnímajú ju ako niečo odtrhnuté od reality. Nemajú pocit, že voliť si zástupcov do parlamentu je nutný predpoklad k ich šťastiu. Zatiaľ im stačí to, že vláda im zabezpečuje rastúcu úroveň životu a sú hrdí na to, čo Čína dosiahla v poslednom období. Otázne je, či to takto zostane. Možno vláda prestane byť schopná zabezpečovať takýto rastúci trend. Možno rastúce nerovnosti vyvolajú nespokojnosť. Možno bohatí Číňania pocítia väčšiu chuť po „demokracii“. Zmena preto môže prísť kedykoľvek, avšak rovnako nemusí prísť vôbec.

Poučenie, ktoré som sa ja v Číne naučil je, že je dobre neodsudzovať niekoho bez toho, aby človek pochopil jeho pozadie, motiváciu a spôsob rozmýšľania. Je najjednoduchšie kritizovať Čínu za „ľudské práva“ tak ako to je dnes moderné v našich médiách, poprípade si to vôbec nevšímať a robiť iba „business“, tak ako je zase v trende na úrovni veľkých firiem a štátov. To, čo je však podľa mňa najlepšie, je spolupracovať a snažiť sa situáciu zlepšiť.

Prvé dojmy
Môj život v Guangzhou
Čínska kultúra a spoločnosť
Ľudské práva
Cestovanie po Číne




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára