Prvé dojmy

To, že som 14.2.2011 prišiel do Číny s plánom zostať tam pol roka mi ešte stále vŕta v hlave. Po tom všetkom, čo som prežil v Indii, ako som pracoval mesiac u Tibeťanov, ako som sa naučil a viac menej spoznal indickú kultúru, som sa mal presťahovať ešte raz do úplne inej kultúry a prežiť tam na jednom mieste dokonca ešte viac času ako som dokopy strávil na troch miestach v Indii a potom aj v Malajzii. Priznám sa, že som z toho mal na začiatku zmiešané pocity a chvíľu mi trvalo kým som sa zmieril s tým, že moje dobrodružstvo sa odchodom z Indie nekončí, ale začína sa nová kapitola. Myslím, že aj preto boli moje prvé dni v Číne ako vo sne a vlastne ani neviem, čo som počas nich robil. Každopádne, od druhého týždňa som potom začal plniť všetko to, čo som si vymyslel v Malajzii na pláži. A aj keď som prvých pár mesiacov všetko porovnával s Indiou a moji miestni kamaráti sa určite o Indii dozvedeli viac ako nutne chceli, po čase som si zvykol na svoje nové postavenie v Číne, začal si ho užívať a s vervou sa pustil do spoznávania čínskej nátury. Ale ešte o tých prvých dojmoch:

...prvý dojem bol taký, že som sa cítil kompletne stratený a písať blog bola tá posledná vec, na ktorú som myslel. Tento pocit ma držal takmer týždeň. Počas tohto času som absolútne netušil kde bývam, kde pracujem a už vôbec nie ako sa dostanem do mesta. Po týždni sa to však zlepšilo a dnes (cca 10 dní) sa už cítim relatívne ok. Napr. som sa včera v obchode dokázal spýtať či majú čípovú kartu na metro a potom som si ju aj kúpil!

Kde som sa to teda ocitol. Mestečko Guangzhou, približne medzi Hong Kongom a Macaom je vraj tretie najväčšie mesto v Číne. Koľko obyvateľov tu žije je záhadou asi pre všetkých, údaje s ktorými som sa stretol sa pohybujú medzi 7 a 17 miliónov. Je naozaj veľké. A väčšiu časť z týchto ľudí tvoria Číňania.

Čo tu robím? Učím angličtinu malé deti. No, táto práca asi nie je úplne smer mojej celoživotnej kariéry, ale má niekoľko výhod. Pracujem viac menej iba 3 dni v týždni (aj keď nevýhoda je, že je to piatok - nedeľa), budem to mať celkom dobre zaplatené, a teda môžem po nejakom čase žiť ako človek, nie ako študent, alebo bezdomovec. Mal by som mať teda dosť času na to, aby som sa naučil čím viac o Číne, čo bol hlavný dôvod, prečo som sa tu rozhodol prísť.

Ako to tu vyzerá? Taký bežný pohľad na ulicu pripomína lunapark, alebo nejaký stredne dobrý futuristický film, ktorý sa snaží blikajúcimi svetlami navodiť tú správnu atmosféru. Mesto je to inak s veľmi významnou históriou, ale po pohľade na to si to asi nikto nemyslí – úbohé historické budovy sa krčia popri ohromných vysvietených sklenených budovách a iných moderných architektonických výkrikov.

Jedna z najpodstatnejších vecí, ktoré tu budú ovplyvňovať môj život je asi úroveň mojej čínstiny. Pre mnohých asi nepoviem nič nové, ale reč „čínstina“ je v skutočnosti asi taký pravdivý pojem ako keby sme angličtinu považovali za „európštinu“. No dobre, je to trochu lepšie. Aj napriek tomu je v Číne niekoľko jazykov a tá správna čínština (Mandarin) sa používa ako lingua franca a je ustavená podľa nárečia z Pekingu. A to je odo mňa dosť ďaleko (-: Guangzhou je centrum kantónskej oblasti a tak miestňaci holdujú hlavne tomuto jazyku. Čo by pre mňa v praxi znamenalo, že aj keď zvládnem dosť dobre mandarin, tak stále sa s kantónsky hovoriacimi občanmi nedohovorím. Na šťastie je tu dosť veľa prisťahovalcov a v meste sa Mandarin dosť používa. A tak som sa teda do čínštiny s chuťou pustil a stále ma drží pozitívny pocit, že sa za ten pol rok naučím obstojne dohovoriť. Čínske znaky do toho ale nepočítam, tie som z pochopiteľných dôvodov vypustil, aj keď sa asi tiež pár z nich naučím.

A čo je na Číne najlepšie? Dá sa tu slobodne piť pivo za slobodnú cenu, dá sa tu slobodne stretávať s holkami a dosť dobre to tu celkovo funguje.

(rickyhoblog.blogspot.com, 23.2.2011)

Ako mi povedala jedna nemenovaná Hanka, presne kvôli poslednému dôvodu sa jej veľmi páči život v Česku. Čo už, to sú tie paradoxy modernej doby, ja som na to musel prísť až v Číne...

Prvé dojmy
Môj život v Guangzhou
Čínska kultúra a spoločnosť
Ľudské práva
Cestovanie po Číne